Donald Winnicott v novom tisícročí: Stratégie, princípy a operačné modely, ktoré sú základom myslenia Donalda Winnicotta a jeho teórií ľudského rozvoja

By Stefano Calicchio

Kto bol Donald Winnicott a ako jeho štúdie radikálne zmenili svet hĺbkovej psychológie? Aký bol vplyv jeho výskumu na oblasť psychológie? 

Táto kniha je cestou za teoretickým a praktickým odkazom Donalda Winnicotta. Skúma hlavné koncepcie jeho teoretického prístupu a praktické dôsledky pre modernú psychológiu. Cesta sa začína životom slávneho psychoanalytika a princípmi fungovania jeho revolučných myšlienok. Bude možné objaviť Winnicottov vplyv a význam prostredníctvom kľúčových koncepcií, ako je vzťah medzi matkou a dieťaťom, dostatočne dobrá matka, medziprodukt, význam hry a rozvoj osobnosti. Preskúmajú sa aj ďalšie kľúčové koncepcie súvisiace s riešením traumy, dospievaním a najnovšími neurovedeckými výskumami, ako je napríklad úloha epigenetiky.

• Language: Slovenčina
• Publisher: Stefano Calicchio
• Release date: May 9, 2023
• ISBN: 9791222405964

Book preview

Úvod

Cieľom tejto knihy je priblížiť postavu a teórie Donalda Winnicotta, jedného z najvplyvnejších psychoanalytikov 20. storočia. Prostredníctvom podrobnej analýzy kľúčových bodov Winnicottovej teórie sa kniha snaží poskytnúť ucelený prehľad jeho myšlienok o psychológii dieťaťa, teórii seba, vzťahu matka - dieťa, tvorivosti, hre a mnohých ďalších témach, ktoré sú pre jeho filozofiu kľúčové.

Cieľom textu je prostredníctvom praktických príkladov a teoretických poznatkov poukázať na dôležitosť a význam Winnicottových teórií v súčasnej psychológii, ako aj poskytnúť užitočné nástroje na prehĺbenie a pochopenie zložitosti ľudského psychického života.

Skúmať sa budú najmä Winnicottove štúdie o význame hry pri formovaní vlastného ja, vzťahu matka - dieťa a jeho teória prechodného objektu. Analyzovať sa bude aj jeho prínos k chápaniu traumy a jej opätovnému spracovaniu, ako aj jeho vízia psychológie dospievania.

Čitateľ tak bude môcť preniknúť do teórie Winnicotta, významnej osobnosti psychológie 20. storočia, a pochopiť, ako sa jeho myšlienky dajú aplikovať v každodennom živote. Zároveň si bude môcť lepšie uvedomiť vlastné sebaformovanie a vzťah k opatrovateľom, ako aj tvorivosť a schopnosť hrať sa ako nástroj psychologického dozrievania.

Posledná časť knihy je venovaná vzťahu medzi Winnicottovou teóriou a najnovšími poznatkami neurovedy a epigenetiky. Nakoniec preskúmame, ako možno tento teoretický rámec aplikovať na rôzne fázy a udalosti života, napríklad na dospievanie a traumu.

Kniha je určená všetkým záujemcom o psychológiu, štúdium mysle a pochopenie psychického života človeka.

Detstvo a vzdelávanie

Donald Winnicott sa narodil v roku 1896 v Plymouthe v Anglicku. Bol najmladším zo štyroch detí v rodine strednej vrstvy. Jeho matka Elizabeth zomrela, keď mal len osem rokov, čo v ňom zanechalo hlboký dojem a ovplyvnilo jeho prácu s deťmi počas celého profesionálneho života.

Smrť matky predstavovala pre Winnicotta zlomový bod v jeho živote. Táto udalosť ho priviedla k záujmu o detskú psychológiu a psychoanalytickú teóriu ako prostriedok pochopenia smútku a straty.

Po absolvovaní štátnej školy sa Winnicott zapísal na štúdium medicíny na Cambridgeskej univerzite. Počas štúdia sa však začal čoraz viac zaujímať o psychológiu a psychoanalýzu a začal navštevovať psychoanalytickú študijnú skupinu Ernesta Jonesa. V tom čase to bola jedna z vedúcich skupín súvisiacich s hĺbkovou psychológiou.

Po ukončení štúdia pracoval Winnicott ako pediater v londýnskej Royal Free Hospital, kde začal experimentovať a rozvíjať svoje teórie o duševnom zdraví detí. V roku 1935 sa vyučil za psychoanalytika a začal pracovať s dospelými a detskými pacientmi.

Počas druhej svetovej vojny viedol nemocnicu pre evakuované deti v Londýne. V tejto súvislosti vypracoval vlastnú teóriu prechodných objektov (ktorej sa budeme venovať neskôr), keď pozoroval, ako sa deti pripútavajú k rôznym predmetom (napr. prikrývkam alebo mäkkým hračkám), aby našli útechu a bezpečie počas obdobia odlúčenia od rodičov.

Winnicottová zohrala významnú úlohu pri poskytovaní emocionálnej podpory deťom evakuovaným z mesta počas bombardovania, ich rodičom a náhradným rodinám, ktoré ich prijali.

V tomto období svojho života zdôrazňoval význam poskytovania bezpečného a príjemného prostredia pre evakuované deti, najmä pre tie, ktoré stratili rodičov alebo boli odlúčené od svojich rodín. Bol totiž presvedčený, že je mimoriadne dôležité pripraviť evakuovaným deťom známe a príjemné prostredie, ktoré im uľahčí budúci vývoj. Miesto, kde by sa mohli cítiť bezpečne a chránené, a tak znovu získať pevnosť svojho prirodzeného rodinného prostredia.

Psychiatrička zdôraznila najmä význam emocionálnej kontinuity pre deti. Domnieval sa, že deti by si mali zachovať puto so svojimi biologickými rodinami aj napriek fyzickému odlúčeniu. Preto sa snažil zabezpečiť, aby evakuované deti udržiavali tento kontakt tým, že pomáhal ich náhradným rodinám.

Počas bombardovania Londýna strávil celé noci po boku evakuovaných detí a pomáhal im prekonať strach a samotu. Často deťom rozprávala príbehy a legendy. Pri jednej príležitosti použil deku ako prechodný predmet, aby pomohol dieťaťu prekonať strach z bombardovania. Dieťa sa k deke tak pripútalo, že Winnicottová musela presvedčiť jeho matku, aby si ju vzala so sebou, keď sa vrátia domov.

Pri inej príležitosti pracoval s dievčatkom, ktoré bolo