Alfred Adler a individuálna psychológia v novom tisícročí: Stratégie, princípy a operačné modely, z ktorých vychádza myslenie zakladateľa individuálnej psychológie

By Stefano Calicchio

Kto bol Alfred Adler a prečo boli jeho štúdie zásadné pre hĺbkovú psychológiu? Ako ním teoretizovaná Individuálna psychológia navždy zmenila dejiny ľudského myslenia? Aký bol Adlerov vplyv na svet?
Táto kniha je cestou za dedičstvom Adlerovej teórie a hĺbkovej psychológie. Skúma význam individuálnej psychológie v minulej a súčasnej spoločnosti. 
Cesta sa začína Adlerovým životom a úlohou, ktorú zohral v psychoanalytickom hnutí, a pokračuje princípmi fungovania Adlerovej psychologickej teórie. Prostredníctvom kľúčových pojmov, ako sú pocity menejcennosti, neuróza, životný štýl a rozvoj sociálneho cítenia, objavíme Adlerov vplyv a význam pre rozvoj psychodynamiky a princípy fungovania adlerovskej teórie.
Kniha poukáže aj na praktické dôsledky Adlerových teórií v dnešnej spoločnosti, od pedagogiky po sociológiu a všeobecnú kultúru. Napokon bude pokračovať na ceste objavovania organizácií a inštitúcií, ktoré prevzali Adlerov odkaz, pôsobia po celom svete a šíria princípy individuálnej psychológie.

• Language: Slovenčina
• Publisher: Stefano Calicchio
• Release date: Sep 18, 2021
• ISBN: 9791220847100

Book preview

ÚVOD

Alfred Adler je kľúčovou osobnosťou nielen pre individuálnu psychológiu (ktorej je zakladateľom), ale pre celú hĺbkovú psychológiu. Jeho posolstvo, ktoré odkázal potomkom, je dnes stále rovnako aktuálne ako kedykoľvek predtým.

Tento predpoklad je základom práce, ktorá bude vykonaná a rozvinutá v tejto knihe. Na jednej strane je jej cieľom jasne definovať princípy načrtnuté Adlerom a mechanizmy analýzy a fungovania Individuálnej psychológie. Na druhej strane je cieľom znovuobjaviť jeho odkaz, a to tak z teoretického, ako aj pragmatického/klinického hľadiska.

Na druhej strane má adlerovská orientácia vo svojej DNA mnohé z metód, ktoré sú dnes vo vedeckom výskume samozrejmosťou: od multidisciplinárneho a multikauzálneho prístupu až po poznanie a štúdium človeka v jeho celistvosti a ako prvku schopného pôsobiť v rámci širšieho sociálneho systému.

Na splnenie týchto základných cieľov je potrebné položiť si konkrétne otázky: nejde len o načrtnutie koncepcie a rozvoja myšlienok, ktoré sú základom individuálnej psychológie. Skôr je potrebné pochopiť predovšetkým to, prečo sa rozvíjali (a v akom kontexte), a potom to, aký vplyv mali nielen na konkrétnu oblasť psychológie, ale aj na dnes nevyhnutne súvisiace oblasti, ako je sociológia, pedagogika a všeobecne spoločenské vedy.

Vychádzajúc z týchto základov je možné rozpoznať (a tým aj posilniť) rozsiahly teoretický a praktický odkaz, ktorý nám Alfred Adler zanechal, a tak znovuobjaviť jeho operačnú platnosť v klinickej oblasti. Na to, aby sme pochopili aktuálnosť Adlerovho odkazu, nestačí uvedomiť si, do akej miery sa jeho teórie dostali do bežného jazyka (stačí si spomenúť na každodenné používanie pojmov ako životný štýl a pocit menejcennosti).

Navyše, význam hypotéz adlerovskej psychológie o psychickom fungovaní možno ľahko vidieť aj dnes, a to nielen pri identifikácii problémov, ktoré sú základom neurózy a jednotlivých mechanizmov maladaptívneho fungovania.

Adlerov vzorec pre osobnostný rast jednotlivca i celej spoločnosti (podrobne rozpracovaný v tretej časti knihy) je stále mimoriadne aktuálny, rovnako ako problémy, ktoré je potrebné riešiť, aby sme do hĺbky pochopili prístup k existencii definovaný v knihe Zmysel života . Z lásky, zo zmyslu pre priateľstvo a z potreby byť nápomocný druhým (prostredníctvom svojej práce) vyplýva možnosť rozvoja spoločnosti, ktorá svoje fungovanie zakladá na sociálnom cítení, a nie na inštinkte prevahy a vôli k moci.

Na nasledujúcich stranách preto budeme tieto smery skúmania rozvíjať, a to jednak skúmaním teoretických a praktických základov adlerovskej psychológie, jednak identifikovaním jej priameho dedičstva (prostredníctvom následných prác autorov a výskumníkov v tejto oblasti) a nepriameho dedičstva (prostredníctvom rozsiahleho výskumu inštitútov a organizácií, ktoré dnes pokračujú v adlerovskom prístupe). Na dosiahnutie týchto cieľov sa budeme venovať prehľadu života Alfreda Adlera, princípom individuálnej psychológie a vplyvu adlerovských teórií v psychológii, pričom posledná časť tejto knihy je predmetom rozsiahleho výskumu zameraného na zber informácií a vytvorenie štatistickej databázy adlerovských organizácií, ktoré v súčasnosti pôsobia na celom svete (rozdelených a usporiadaných na geografickom základe).

ŽIVOT ALFREDA ADLERA A JEHO ÚLOHA V PSYCHOANALYTICKOM HNUTÍ

Znovuobjavenie Alfreda Adlera: biografické svedectvo detstva

Táto kniha je venovaná ľudskej rodine v nádeji, že sa jej členovia môžu z jej stránok poučiť a lepšie porozumieť sami sebe.

Alfred Adler

Znovuobjavenie hodnoty Adlerových téz sa môže začať len od histórie jeho biografie a od dôsledkov, ktoré mali životné udalosti na jeho teoretické a praktické formulácie. Sám Adler totiž zdôrazňoval význam raných životných skúseností ako základného prvku pre rozvoj vlastného dynamického štýlu, princípu, ktorý potom bude pre každého jednotlivca predstavovať predpoklad prekonania prirodzeného stavu nedostatočnosti, vyplývajúceho z nepriaznivých fyzických a kognitívnych konfrontácií s dospelými vo všeobecnosti a s ešte neprebádaným prostredím okolo neho.

Alfred Adler prišiel na svet 7. februára 1870 v Penzingu (neďaleko Viedne) v židovskej rodine maďarského pôvodu. Narodil sa Leopoldovi Adlerovi a Pauline Beer Adlerovej (manžel Raissy Timofeyewny Adlerovej, otec Dr. Valentine Diny Adlerovej-Sasovej; Dr. Alexandry Adlerovej; Kurta Alfreda Adlera a Cornelie Nelly Sternbergovej ). Bol druhým synom zo siedmich (brat Sigmunda Adlera; Hermine Ratzovej; Rudolfa Adlera; Irmy Friedovej; Dr. Phil. Maxa Adlera; a Richarda Adlera): detail, na ktorý upozornil sám psychoanalytik, keď analyzoval vplyv poradia narodenia v rodine na psychiku, pričom poukázal na to, že z druhorodených sa často stávajú ambiciózni ľudia, pretože sa od detstva snažia vyrovnať deťom starším od seba.

Historickým kontextom bolo Rakúsko-Uhorsko, ktoré prechádzalo hlbokými zmenami. Len niekoľko rokov predtým (v roku 1867) podpísal František Jozef Ausgleich, historický kompromis medzi habsburskou ríšou a Uhorským kráľovstvom, zatiaľ čo o necelých pätnásť rokov neskôr bol v Sarajeve spáchaný atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda (v roku 1914) a začala sa prvá svetová vojna.

Tieto historické odkazy pomáhajú kontextualizovať hlavné pohyby zmien, ktoré charakterizovali spoločnosť, v ktorej sa Adler narodil a vyrastal.

Rodičia budúceho zakladateľa individuálnej psychológie pochádzali z Burgenlandu; dnes je to malá rakúska spolková krajina hraničiaca s Maďarskom, ale v tých časoch to bolo uhorské územie hraničiace s Rakúskom. V skutočnosti táto oblasť slúžila ako spojovacia oblasť medzi oboma štátmi pred ich územnou úniou.

Otec sa s rodinou presťahoval do Rakúska ešte pred Alfredovým narodením a snažil sa tam založiť vlastný podnik; bol obchodníkom s obilím, zatiaľ čo matka bola ženou v domácnosti a starala sa o deti. Otec bol upokojujúcou postavou, optimistickou a prítomnou v rodine. Okrem toho sa zdalo, že má k synovi mimoriadne zhovievavý vzťah, a to až do takej miery, že ho brával na dlhé prechádzky a dával mu praktické rady do života (Bosetto, 2015 s. 1).

Zdá sa, že Alfred Adler zdedil po svojom otcovi dôležité zázemie v oblasti výkladu zmyslu života, ako aj schopnosť žiť naplno; schopnosť, ktorá bola všeobecne uznávaná za jeho života i v retrospektíve.

Situácia jeho rodiny bola spočiatku o niečo lepšia ako situácia mnohých židovských občanov Rakúskeho cisárstva (vďaka osobitnej právnej charakteristike uznanej na regionálnej úrovni), ale napriek tomu museli čoskoro čeliť ťažkej hospodárskej situácii, a teda finančnému neúspechu. Ako už bolo spomenuté, otec začal podnikať v malom, ale nikdy sa mu nepodarilo dosiahnuť hospodársky úspech. Táto situácia sa vliekla a zmiernila sa až vtedy, keď sa Alfrédovmu bratovi podarilo zabezpečiť lepšiu životnú úroveň pre celú rodinu tým, že sa stal kvalifikovaným podnikateľom.

V detstve sa jeho rodičia museli prispôsobiť ťažkej ekonomickej situácii a niekoľkokrát zmenili bydlisko. To ovplyvnilo aj rané skúsenosti mladého Alfreda, ktorý bol konfrontovaný so zmenami v prostredí, a to nielen fyzickými, ale aj sociálnymi a kultúrnymi.

Kde je výzva, tam je aj príležitosť a tento aspekt určite pomohol pri rozvoji zmyslu pre priateľstvo a sociálnu integráciu, ktoré budú predstavovať červenú niť všetkých adlerovských teórií a ktoré majú svoje korene v tomto období života budúceho psychiatra a psychoterapeuta.

Ďalším aspektom, ktorý treba v tejto fáze života mladého Adlera zdôrazniť, je jeho krehké zdravie. Alfred trpel rachitídou, detskou chorobou, ktorá sa vyznačuje zmenenou mineralizáciou organickej matrice chrupavky a rastúcich kostí. Výsledkom sú mäkké, ochabnuté kosti, ktoré sa krivia pod váhou tela, spojené s prehnaným vyčnievaním čelných hrboľov, oneskoreným uzatváraním fontanely a abnormalitami v chrupe".

Ochorenie na rachitídu koncom 19. a začiatkom 20. storočia znamenalo vážne obmedzenie schopnosti pohybu a cvičenia. To bolo v príkrom rozpore s potrebou a túžbou každého dieťaťa behať a hrať sa na čerstvom vzduchu. A to aj napriek tomu, že referenčným prostredím detstva bol vidiek, vzhľadom na to, že rodina Adlerovcov žila v tých rokoch v prostredí, ktoré možno definovať ako roľnícke. Prostredie preto obývali otvorené priestranstvá a hospodárske zvieratá, ako sú